XVII. zasadnutie - Suchohrad r. 2024
Téma stretnutia: Spomienky
... nosíme ich so sebou pretože tí, ktorých sme mali radi,
nikdy neopustili tento svet...
Záver roka 2023 uštedril všetkým Hajzlom hlbokú ranu na duši. Navždy nás opustil Janek Martinkovič – pán Kráľ I. Hajzlovský. Celé stretnutie sme venovali nielen nášmu „Najvyššiemu“, ale tiež spomienkam a myšlienkam na všetkých, ktorí nás opustili.
Toto všetko sa udialo za situácie, kedy nielen Suchohrad a Záhorskú Ves, ale aj iné obce a mestá široko-ďaleko ohrozovala veľká voda. Morava sa opäť raz prejavila v plnej sile. Ale my Hajzli sme jej ukázali, že sme pripravení na všetko: zaodetí podľa najnovších trendov v gumákoch a pršiplášťoch, s nafukovačkami a hlavne s pokynmi pri evakuácii a evakuačným kufríkom v ruke. Ten obsahoval všetko podstatné, od kýblika na vylievanie vody keby sa nám potápa záchranárske plavidlo, dezinfekcie (špiritus), toaleťák, plavky, uterák, umelý príbor, fľaša vody, trvanlivé potraviny, sviečky, zápalky a podobne.
Anička, kráľovná a tohtoročný organizátor stretnutia, aj napriek nepriazni osudu – strate manžela a nášho kráľa Janka - sa tomu statočne postavila a pokračuje v tom, čo trvá roky (každoročné stretnutie potomkov prarodičov Hajzlových). Spolu so svojimi dcérami Silvinkou a Ľubkou (s rodinami) zorganizovali a pripravili ďalšie príjemné rodinné stretnutie.
Pred jeho začiatkom zástupci Hajzelsnemu položili sviečky na hrob nášho zosnulého kráľa Janka. Počasie (dážď a vietor) nepriali tomu, aby sme k hrobu prišli všetci Hajzli spoločne.
- Anička prevezmúc štafetu po Jankovi, citlivo predniesla príhovor a spomienku na Janka. Veríme, že Aničku potešil aj keď možno zvláštny, ale od srdca robený darček v podobe obrázka. Ten je vyskladaný z obyčajných kamienkov zobrazujúcich postavu (Janka Hajzla) sediacu na WC mise, podopierajúc si hlavu. Na obrázku sú aj tri srdiečka, ktoré predstavujú tri ženy Jankovho života - Aničku, Silvinku a Ľubku.
- Majka Valová celému plénu zúčastnených zreferovala Výročnú správu o stave rodu Hajzlovského. V sumáre výkonnosti každého rezortu "vypichla" podstatné úspechy, ale i možnosti zlepšenia a toho, ako daný rezort môže svoje "nedostatky" odstrániť a výkony zlepšovať.
- Tombola bola príjemným a nesmierne bohatým spestrením nášho stretnutia.
- Debatný krúžok bol vďaka Martuške Kollárovej spestrený za pomoci jej spevníka a dobrej pamäte nám tieto pesničky predspievať
- Pohostenie bolo vynikajúce, voňalo až na ulicu. Zákusky a koláčiky sa jedli aj očami, nie to ešte keď sa dotkli jazyka a padali nám do krku, kde sami kričali "daj si ešte jeden, no daj si! nehanbi sa, zjedz ma"!
- Všetkých potešila (i keď smutná) pripomienka Jankových korunovačných insígnií, ako i tabuľa tých, ktorí nás už opustili. Oku lahodiace stolovanie len podčiarklo dobré jedlo a pitie.
- Kytice a aranžmány pohladili dušičku všetkým, nielen tohtoročným oslávencom, ktorí dostali ešte aj darčeky.
Všetci sme boli obdarovaní ešte aj druhýkrát, keď Anička s dcérami nikoho nepustili domov bez toho, aby každý jeden Hajzl nestískal v ruke tašku, v ktorej sme si našli mňamkové výrobky (salám, slaninku, párky, klobásku...).
Záverom sa rodina Hajzlovská jednohlasne uzniesla na tom, že pre zdravý fyzický vývoj (t.j. potreba hýbať sa, nestonať a prísť na snem) a duševný prospech (byť duchom prítomný a vedieť povedať čo mám nové) každého z nás je žiaduce a chceme, aby Hajzelsnem pokračoval tak ako doteraz (raz ročne). Spoločne sme skonštatovali, že najväčším darom pre nás je vzájomná prítomnosť a to, že sa chceme a dokážeme zmobilizovať, stretnúť sa a radovať z prítomných okamihov.
Zapísala: O. Bernátová